O autorovi/autorke
Andrej Rudavský (1933-2016)
Narodil v Posade Hornej v dnešnom Poľsku. V rokoch 1950 – 1954 vyštudoval Strednú školu umeleckého priemyslu v Bratislave, v rokoch 1954 – 1960 Vysokú školu umeleckého priemyslu v Prahe. Od roku 1962 sa stal členom Skupiny Mikuláša Galandu. Andrej Rudavský naplno rozozvučal svoje zvony a zvoničky, staval kríže, kaplnky, a chrámy v dobách prajných i menej prajných. Vtedy, keď to neboli módne trendy, ba priam naopak. Nevzdal sa svojich názorov a postojov. V roku 1972 bol vylúčený zo Slovenského zväzu výtvarných umelcov, čo znamenalo zákaz oficiálnych výstav a nákup jeho diel do zbierok galérii. Zničili mu sedem exteriérových sôch.
„Vytvoriť sochu, obraz, vytvoriť priestor, dožiť sa stromov, ktoré sadíš. Potom ich meriaš zrakom v prelínaní s nebom – oblakmi. Vytvoriť rodinu, ktorá je dozretá a roztrasie sa svetom. Šťastím sa kocháš pri krátkych návratoch. Je márnivosťou chcieť dostavať katedrálu snov. Stačí sa tešiť z toho, čo sme začali. Konce často bývajú smutné. Rodičia jedni i druhí budovali nám svet v našich rodiskách. Ukradomky spomínaš na krásu i trýzeň detských radovánok i bolesti. Ukradomky spomínaš a hľadáš si domov nový. Vytváraš znovu, čo nám rodičia chceli vytvoriť. Vetry osudov nás sem – tam povievali. Chceš vytvoriť raj a zo zúfalstva staviaš hradby, aby zlomok uchránili, ktorý ostal v záhrade, čo nezdolal čas a nerozkradli cigáni. Staviaš si pevnosť v ohrozenom priestore i čase a rozkoš ťa ovieva. Vieš, že už nie je to stratený raj, ale v ňom rástli tvoje deti, vznikali sochy a vôňu stromov i prach kamenný i z bronzu dýchali tu mnohí, ktorí sa sem zatúlali. Možno sa tu učili žiť, pomáhali rásť stromom i vznikať ich vlastným sochám, keď za ohradou bolo málo slobody. Stane sa ti že začneš kresliť, aby si oddialil čas, ktorý mal byť hranicou naplnenou. Toto sú kresby na pokraji hranice. Nemyslíš na smrť, chceš zadefinovať, čo si nestihol, keď si staval múry.“
Pri zrode sochárskeho sympózia vo Vyšných Ružbachoch stáli sochári Rudolf Uher, Miroslav Chlupáč a Andrej Rudavský a sympoziálna myšlienka o spojení umenia a prírody. V roku 1964 vytvorili v ružbašskom travertínovom lome prvé skulptúry a o rok neskôr sa konal prvý oficiálny ročník sympózia. Počas 26 – tich rokov vznikla v areáli kameňolomu a v jeho bezprostrednom okolí unikátna galéria 104 kamenných sôch od umelcov zo 14 krajín. Jeho socha Vierozvestcovia stojí v New Yorku pred budovou OSN a Tumba sv. Konštantína v Bazilika Sant Clement v Ríme.
V čom spočíva čaro jeho tvorby? Má jednu zvláštnu spoločnú črtu, je za tým cítiť vrúcne bijúce ľudské srdce.
Článok z Pravdy: https://kultura.pravda.sk/…dili-anjeli/
a posledný : https://kultura.pravda.sk/…ej-rudavsky/