Vladislav Zabel (1975)

Zabel sa zaoberá históriou umenia, hlavne maliarstva. Venuje sa jeho teórii a zároveň preveruje toto historické médium v súčasnom umení. Zákonite sa tak stretáva s fenoménmi starého a nového v umení, s tradíciou a jej popretím. Zabel maľuje v komunikácii s maliarskymi predkami, predlohami, štýlmi (kolážou rôznych maliarskych metód) a technikami. V jeho maliarskych názoroch sa stretávame s tradíciou a jej interpretáciou a teda aj s kritériami originality, imitácie a inovácie. Zaoberá sa výskumom realistickej figurálnej maliarskej koncepcie, modeluje ju v rôznych štýloch (napr. renesančný a barokový). Mieša rôzne ikonografické, kompozičné a tematické modely. Preberanie iných maliarskych identít, nielen formou vyhlásenia či privlastnenia, ale aj skutočným rekonštruujúcim a interpretujúcim výkonom je pátraním po podstate maľby svojím vlastným výskumom, nielen imitáciou či falšovaním.

Diela