Ľudovít Hološka (1943)

Umenie Ľudovíta Hološku má filozofickú hĺbku, je premyslené, determinované myšlienkovými konštrukciami a hlbokými teoretickými znalosťami. Jeho príbehy znaku, figúry a krajiny majú svoje posolstvá, ktoré chce ponúknuť divákovi. Tvorbu tohto autora definuje pokora, trpezlivosť, bohatá skúsenosť a intelektuálna zdatnosť. Fascinujúca v jeho dielach je pravdivosť, poctivosť a silná pocitová autentickosť.

Podvedome cítime slovenský rozmer krajiny aj figúry. Autor však zároveň fabuluje v európskom kontexte. Akoby kdesi v pozadí rezonovala slovenská moderna so všetkými svojimi objavnými cestami. Galandovci sformovali základnú myšlienkovú platformu. Stali sa robustným základným kameňom, na ktorom Ľudovít Hološka vybudoval impozantnú stavbu tvorivého úsilia, hľadal a objavoval nové vlastné tvorivé cesty. Jedinečný spôsob identifikácie zážitkov, pocitov životnej skúsenosti. Systematické hľadačstvo a večná nespokojnosť ho ženú neustále ďalej, na nové krížne cesty formálnych objavov a postupov.

Autor sa vyjadruje k tvorbe týmito slovami: „ Obraz je výsledok poznávania svojho vnútra, sveta, musí byť vždy otvorený, každý je jedinečný a musí byť vždy dobývaný – v tom je jeho opodstatnenie.“ „ … Človek môže mať akúkoľvek métu, je jedno či zobrazuje alebo báda v prostriedkoch, podstatné je jeho zaujatie, spôsob uchopenia, verva. Tým vydá o sebe jedinečné svedectvo,“

Diela