Marek Ryboň (1979)

Narodil sa v Žiline. V rokoch 1995 – 1999 študoval na Strednej škole úžitkového výtvarníctva v Bratislave, odbor propagačná grafika v ateliéri Petra Meluzina a v rokoch 2000 – 2006 na Vysokej škole výtvarných umení Bratislave u prof. Róberta Jančoviča. V roku 2010 sa zúčastnil na medzinárodnom sympóziu v Changchu v Čine, kde realizoval dve monumentálne mramorové plastiky. Neskôr absolvoval i ďalšie sochárske sympózia doma i v zahraničí a viackrát bol rezidentom Cité internationale des arts v Paríži. Žije v Žiline a venuj sa predovšetkým sochárskej tvorbe, objektu a rozmanitým technikám experimentálneho charakteru. Je členom Spolku výtvarníkov Slovenska a svoje diela prezentoval na mnohých výstavách na Slovensku v Poľsku, v Čechách, Taliansku a vo Francúzsku.

Drevo – kardinálny materiál, životne dôležitý ako hovorí autor sprevádza nás od kolísky až po hrob. Zohrieva a dáva nám teplo, strechu nad hlavou, misku aj lyžicu. Pristupuje k nemu s pokorou a úctou. Necháva vyniknúť prirodzenú krásu povrchu a kresby dreva , jedinečné vrstvy, ornamenty. Zachováva naturálny vzhľad poznačení časom a pôsobením živlov , ale aj organickej premeny chodníčky rôzneho hmyzu vytvorili sieť – ako zaujímavú čipku. Naturálne znaky – kaligrafia hmyzu. Autor ho zámerne zdôrazňuje a samotný názov Cesty života – prezrádza ako vníma nekonečný kolobeh života. Cítime, že vychádza z tradičných postupov, ale posunul ich do ultramodernej podoby. Nadovšetko má rád prírodné materiály… Výrazný charakter a rukopis .Tvorbu definuje – silný kontrast – prírodné drevo a drevo s výraznými pigmentmi – šokujúca farebnosť. Vzniká tak istý druh napätia. Výstava je výberom komorných diela . Marek Ryboň je však aj autorom monumentálnych exteriérových diel. Pracuje aj s mramorom a bronzom. Objavujeme krásu podmorského sveta – divoké sasanky, koraly, meditatívne skulptúry… Vlastné autorské zásahy akoby násobili a zdôrazňovali pôsobenie živých organizmov. Až vzniká akási prírodná – zdobená krajka vinúca sa po drevených vertikálach. Vyhľadáva drevo perforované, zvrásnené, zvráskavené časom. Tak ako starým ľuďom čas vytesá vrásky na tvári. Hľadá stopy v rozmanitých materiáloch (drevo zostáva natrvalo ). Pohybuje sa vo svete paradoxov: Impozantné aj jednoduché, Monumentálne a miniatúrne, Čisté línie a zložité prepracované línie, Prírodný kolorit aj explozívne farebné performácie, Precízne detailne spracovanie aj surové drsné málo opracovávané materiály.

Diela