Júlia Zelená (1963)

Na profesionálnej výtvarnej scéne doma aj v zahraničí sa Júlia Zelená pohybuje už viac ako štvrťstoročie. Najprv sporadicky sólovo, potom pravidelne sama aj na kolektívnych výstavách, v ostatnom čase v rámci voľnej tvorby spolu s domovským Umeleckým združením C+S. Od začiatku osciluje na pomedzí dvoch disciplín – voľnej výtvarnej tvorby a odevnej tvorby – textilu, ktorý je tradične pokladaný za úžitkový výtvarný prejav. V jej artefaktoch je prítomná, a dokonca nevyhnutná, fúzia zo sféry neobmedzenej voľnej tvorby do zóny asketickejšieho dizajnu a naopak. Odev je pre ňu komunikáciou s dobou, s ľuďmi, učí ju pokore, precíznosti a dôslednosti . Výtvarná tvorba je pre ňu slobodou. Dovolí jej vymýšľať si vlastné krajiny, svoj paralelný svet. Prezentovaná výstava obsahuje výber z viacerých oblastí jej tvorby, do ktorej prenáša záznamy z ciest, putovania po krajinách, ktoré transformuje do vlastných predstáv. Obrazy upútajú diváka ústredným motívom. Ale to je len prvotná vrstva, prvoplánový pohľad. Je nutné pristúpiť bližšie. Okom ako lupou môžeme pátrať po detailoch. Je ich množstvo. Dá sa v nich čítať ako v dlhom texte. Autorka týmto spôsobom rozmýšľa. Vznikajú drobné príbehy, siahajúce do hĺbky pamäti, so zahmleným podtextom. Aj keď je autorka vo svojom vnútri plná emócií a nepokoja, jej výsledné diela v sebe nesú statický pokoj, symetriu, obrazové a asociačné bohatstvo, podnecujúce k meditácii a premýšľaniu. Pracuje s konkrétnymi archetypálnymi znakmi (ostrovy, stromy, drievka, vtáci, domy, vodné hladiny). Nevyskytuje sa tu ľudská figúra. Paradoxne, veď druhá časť jej tvorby je určená pre figúru.

Diela