Rudolf Fila (1932)

Narodil sa v Příbrame na Morave. V rokoch 1952 – 1958 študoval na VŠVU v Bratislave u prof. J. Mudrocha. V roku 1991 sa stal vedúcim ateliéru maľby na VŠVU v Bratislave a bol habilitovaný na docenta. Žije a tvorí v Bratislave.

Rudolf Fila bol vždy jasne vyprofilovaný autor, ktorý hľadá a objavuje svoje vlastné pravdy a cesty vývinu maliarskeho rukopisu a gesta cez dokonalú znalosť tvorby autorov žijúcich a tvoriacich dávno pred ním. Kým mnohí autori túto skutočnosť priznávajú len okrajovo a hlásia sa skôr len k myšlienkovému odkazu toho ktorého autora – predchodcu, Rudolf Fila demaskuje archeologické vrstvy vývoja výtvarného umenia a necháva naplno vyznieť inšpiráciu starými majstrami, ktoré potvrdzuje svojím maliarskym gestom. Verifikuje overené a jednotlivými zásahmi akoby dával potvrdenie pravosti a spôsobilosti konkrétneho umeleckého diela. Veď naozaj len čas preverí všetko. Jeho rukopis a myšlienkové pochody sú neobyčajne invenčné, majú hĺbku a opodstatnenie. Tento maliar – filozof sa dnes jednoznačne radí medzi symboly umenia šesťdesiatych rokov minulého storočia u nás.

Rudolf Fila má vo svojej tvorbe 2 základné témy: ženské telo a reflexia maliarstva. Sám o nich hovorí – „ Názvom „telovky“ som ironicky zaťažil cyklus, ktorý sa zatiaľ akoby nechýlil k záveru. Pozostáva z detailov najbežnejšej banality – ľudského tela, ktoré je však zároveň našou najväčšou vzácnosťou, pretože čo okrem neho ešte môžeme naozaj vlastniť ? Poznamenané zásahmi, doráňané, stigmatizované, zdobené – najvariabilnejší slovník nauniverzálnejšieho jazyka.“ Rudolf Fila na svoje telovky neokázalo usadzuje materinské znamienka farebného dotyku, občas dráždivo premieňa na španielske mušky – vzrušujúco a provokatívne. Mimoriadny intelektuálny rozhľad a pohľad na umenie, mu umožňuje hľadačstvo a rúhačstvo zároveň. Bez rúhačstva, rúcania starých modiel by sa umenia a ani ľudstvo samotné nevyvíjalo. Zásahy do malieb iných autorov, premaľby, farbopády, lineárne čiary, pŕskance farieb, živé výtvarné gesto. To všetko vrství a ukladá na vopred vybraný obraz, papier , plátno, ofset. Irónia a fascinácia umením zároveň vedie jeho ruku, niekedy chirurgicky presne a inokedy zdanlivo náhodne. Zinscenuje tak novú podobu sveta, aspoň toho výtvarného. Rudolf Fila sa programovo hlási k mnohým autorom, vedie s nimi vzrušujúci dialóg a vzdáva im poctu dotváraním ich diel novou maľbou, kontrapunktom. Tak ako sú v slovesnom umení dôležité kontrapunkčné znamienka a práve oni udávajú celej vete zmysel, rovnako jeho maliarsky zásah dáva pôvodnému obsahu nový zmysel. Poctil takto diela Klimta a Messerschmidta, Bacona a Turnera a mnohých ďalších. Zvláštnym spôsobom premaľoval nemohúce krajinky a maľby socrealistické, spustil na ne milosrdnú drapériu, maľbu v podobe riaseného závesu prekrývajúcu všetko.