Vanda Krivošová (1963)

Prírodná matéria, hlina pretavená do podoby reliéfu, skulptúry či šperky sú doménou Vandy Krivošovej. Hlina je prastarý výtvarný materiál, ktorý evokuje kódy a mýty predkov. Nie nadarmo sa kedysi označovali pravekí ľudia podľa druhov keramických nádob a užitkových predmetov, ktoré vyrábali. Je to hmota pretavená v umeleckú výpoveď. Autorka používa predovšetkým prírodné farby. Hnedú a zaujímavým spôsobom dopĺňa modrou. Akoby sa v jej artefaktoch spájala zem s nebom. Výrazným výstavbovým prvkom je štruktúra a povrch skulptúr. Vrásnenie, bizarné lávové vyvreliny, praskliny, pukliny, vrstvenie a sedimentácia nám pripomínajú geologické útvary, rudimentárne usadeniny. Pozorovanie prírody a inšpirácia ňou, farebnosť ónyxu, kvety akoby vytvorené námrazou. To všetko sú námety videné, zažité a prepracované na novo. Divák si začne klásť otázku či videné je mikrosvet alebo makrosvet prírody, či je to pohľad na celú zemeguľu z obrovskej výšky, má pred sebou morské pobrežie, pevninu a oceán, alebo naopak je ponorený do mikrosveta a práve pozoruje úchvatnú krásu kvapky vody pod mikroskopom. Pre nás je dôležitý pocit, emócia a zážitok z videného. Mnohé objekty na nás pôsobia tajuplne a záhadne. Kódy a kľúče k jej dešifrovaniu má vo svojej licencii autorka. Niečo je naznačené, niečo napovedajú samotné názvy, a mnohé sa pohybuje v abstraktnej rovine. Necháva tak priestor nevypovedanému, fragmentom, útržkom a náznakom. O to bohatšia je cesta hľadania a objavovania. Hlinený artefakt je mágiou živlov. Zeme, alebo hliny, vody, ohňa a vzduchu (aj vzduch tam má svoje nezastupiteľné miesto, stačí malá vzduchová bublinka, ktorá znehodnotí celú prácu). Predovšetkým je však zhmotnením práce ľudských rúk a mysle. Brána života, brána k hlbinám zeme, brána k poznaniu sveta, brána k vlastnému vnútru a sebapoznávaniu. Autorka Vás pozýva vstúpiť touto bránou do jej sveta.