Martin Borodáč (1964)

Martin Borodáč

Martin Borodáč sa narodil v Bratislave. V rokoch 1979 – 1983 vyštudoval strednú umelecko-priemyselnú školu u prof. R. Filu v Bratislave a ďalších šesť rokov strávil na štúdiách monumentálnej maľby na Surikovovej výtvarnej akadémii u prof. J Koroleva v Moskve. Martin Borodáč je osobitý, silný, charizmatický solitér a taká je aj jeho maľba. Aj keď maľuje v ateliéri, cítime, že si pozýva k sebe na návštevu kus lesa. Borovice, ktoré obklopujú jeho ateliér zvedavo doň nakukajú či tú prírodu autor zvečnil správne, dôstojne a veľkolepo. Ticho sa ukláňajú zelenými naondulovanými korunami a zdvorilo si šepkajú, že tentoraz sa mu to naozaj podarilo alebo šumia, že na tom treba ešte popracovať. Veľmi podobné sosny na chorvátskom pobreží ho vítajú každoročne ako domáceho obyvateľa. Niekde na horizonte lemuje morské pobrežie obloha, čiary, súradnice, kóty. Tvorba Martina Borodáča nie je čistá abstrakcie, má mnoho podôb – od viac či menej realistickej až po podprahovo vnímanú abstrakciu. Dobrá abstrakcia nás často zavedie k počiatočným výtvarným prejavom ľudstva. Navodzuje atmosféru dávnych atavizmov, jaskynné maľby v skalách. Základné, hrubé deliace čiary pôsobia až sochársky robustne, skôr ako hlboké ryhy, vrypy. Používa skratku, kód, ide k podstate a nezaoberá sa podružnými záležitosťami. Výrazné línie vytvárajú geometrické obrazce. Máme chuť ich sprevádzať dotykom a lúštit ako brailove písmo, pevne ohraničujú tvar a plochu. Súborom malieb venovaných Morskému cyklu nám naznačuje odpoveď na otázku – Prečo ľudia tak radi vysedávajú na brehu mora a pozorujú nekonečnú masu vody, neustále sa valiace vlny? Nekonečno, plynutie času, zároveň večná istota vo veľkej neistote bytia. Možno je to túžba nás suchozemcov zažiť pocit bezhraničného priestoru, večnosti. Preto zabudnime na detaily. Opusťme zväzujúci priestor a vydajme sa pozorovať zem z vesmíru ako je to na obrazoch Tatranské torzá alebo Mesačné akty. Div divúci krajina sa mení na ženské torzá s vyčnievajúcimi pahorkami. Základným stavebným kameňom maľby Martina Borodáča je farebnosť jasná, výrazná a kontrastná. Čiernobiele kontrasty tvoria siete a vrstevnice obrazu, zvádzajú naše zmysly. Vyberte si či sú to odtlačky prstov alebo je to spomienka na Afriku v zebrom podaní. Sýte žlté farby žiaria stredomorským slnkom. Niekedy veľmi dobre fungovala knižná edícia STOPY- náhodou tiež čierno biela. Ešte ste len zazreli obal knihy a už ste intenzívne cítili dobrodružstvo. Niečo podobné cítim pri Martinových obrazoch. Jeho obrazy mi pripomínajú totemy indiánskych alebo afrických kmeňov. Divoké, neskrotné, nespútané ako maľby šamanov. Znaky, symboly, skratky, podobenstvá. Niektoré nás navigujú k daktyloskopii, odtlačkom prstov alebo je to koža zvieraťa ? Či ide len o náhodné zoskupenie farieb čierno – bielej a autorovu trvalú záľubu v tejto koloratúre. Zámerne kladie dôraz na zemitú farebnosť. Akoby príroda sama určila naturel jeho maľby. Túžba po slobode je nepochybne spätá s prírodou. Nespútanosť, voľnosť, bezhraničný priestor. Štruktúry sa nezbedne preliali autorovi do obrazov. Počujete škrípať drobný štrk a piesok pod nohami. Len málokedy je povrch jeho plátien hladký, býva zámerne pokrčený, zhúžvaný, so stopami času a zápasu. Zdá sa, že autor podľahol čaru štruktúr – vkladá do obrazu štrk, piesok, rôzne textúry, textil, drevo. Štruktúry sú také výrazné, že vás lákajú maľbu rukami ohmatať, hladkať, dotýkať sa jej končekmi prstov. Nedá sa inak charakterizovať maľba Martina Borodáča, len ako energická, zmyselne robustná a živelná. Dynamiku života predstavujú takmer kaligrafické záznamy prírodných úkazov.

Diela

Kilimanjaro - Žrnovnica

Kalendár akcií

19. 07. 2019 / 18:00

Vernisáž Pocta slovenskej grafike.

05. 07. 2019 - 11. 09. 2019

Výstava Pocta slovenskej grafike.

Náš tip

Anjelské krídlo

Generálni partneri

Hlavní partneri

Partneri

Mediálni partneri